Prvotný plán bola niekoľkomesačná cesta Áziou s tým, že na Vianoce sa vrátim domov. Potom som však prstom na mape prišiel do Indonézie a zistil som, že budem len sto dolárov od vysnívanej Austrálie. To sa nedá nevyužiť. Fajn, potiahnem to do Sydney. Lenže potom budem sto dolárov od Nového Zélandu, a to sa už vôbec neodmieta. No a ktorý blázon by sa vracal cez pol planéty rovnakou trasou? Moju cestu som teda povýšil na ročnú cestu okolo sveta a bolo.
Všetko sa začalo 1. augusta 2014.
Hodil som osemnásťkilový ruksak na chrbát a urobil ten najdôležitejší krok, krok vpred. Potom to už šlo samo. Najprv som zdolal prvú stopársku výzvu a prestopoval som sa zo Slovenska do Iránu. V Iráne som prekonal prvú vážnu krízu, no zároveň pričuchol si k jednej z najinšpirujúcejších mentalít na svete. Pri lúčení sa s Iránom ma však postretol aj nebezpečný konflikt s iránskym psychopatom, pri ktorom som jediný raz musel použiť slzný plyn.
Nasledovala centrálna Ázia. Bizarnosť Turkmenistanu vystriedal historický Uzbekistan a centrum legendárnej Hodvábnej cesty. Po ňom prišiel na rad jeden z vrcholov – Afganistan. Najstrašidelnejšia chudoba, najväčší strach v očiach domácich, no zároveň najzaujímavejšie trhy a najkrajšie mešity. To všetko sa dennodenne prelína s vojnovým stavom, ktorý sa už zladil s miestnym životom. Krajina, v ktorej pochopíte, že najväčšia exotika je práve tam, kde ste za najväčšieho exota práve vy.
Islam vystriedal hinduizmus a neuveriteľná India.
Tento kus sveta vás hneď po vstupe doň rozseká na drobné, aby vás časom mohol opäť poskladať, a to v lepšej podobe. A hory v Nepále? Nádhera. Úplne iná rozprávka vysokohorskej turistiky.
Na rad prišla juhovýchodná Ázia, presnejšie Thajsko, Kambodža, Malajzia a Singapur. Klasika, ktorá poteší, no ohúri menej. Nasledovalo 8000 prestopovaných kilometrov cez to nekonečné červené nič a zároveň tak veľa. To je Austrália. Vianoce na farme v prítomnosti kengúr, Silvester v Sydney.
Krátky let a už som žasol nad prírodnými dielami na Novom Zélande. Násobne dlhší let cez Pacifik a nepoškvrnený svet peruánskych Ánd ako na dlani. Peru je cestovateľsky zvučné, ale Bolívia ma presvedčila, že je nielen atraktívnejšia, ale že dokonca konkuruje aj Novému Zélandu. Odbočka do Paraguaja a záver v Brazílii, ako inak, v Riu.
Čo by to bola cesta okolo sveta bez Afriky?
Až na tie komplikované víza. No Afrika je celá komplikovaná, a preto tak zaujímavá. Človek má pocit, že už toho veľa precestoval a veľa zažil. No potom príde Afrika a cítim sa ako keby som včera opustil moju domovinu.
Pobrežie Slonoviny. Opäť úplné iné a jedinečné trhy v Abidjane. No aj rušný nočný život, nocovanie v africkom slume a omnoho viac. Napriek tomu Mali zdvihlo latku o čosi vyššie. Najfarebnejšie, najzaujímavejšie, najnevinnejšie. Kopírujem životodarnú rieku Niger, okolo ktorej sa tiahne život v Mali.
Na záver prechod nehostinnou Saharou, aby som sa z Maroka cez Európu vrátil späť na Slovensko. Stopom, v júli 2015. Cesta okolo sveta Tomas World Expedition trvala jedenásť mesiacov a tri dni, čo je oficiálne jeden cestovateľský rok. Od teeeraaaz.
Moje TOP krajiny
Medzi top krajiny na mojej ceste považujem Afganistan, pre silné zážitky z tejto krajiny, Nepál, a to najmä kvôli horám, ktoré milujem, Bolíviu, vďaka unikátnej prírode a Mali, v ktorom som našiel azda najväčšiu exotiku. Tejto prémiovej skupine tesne sekunduje Irán, India, Nový Zéland či Peru. Avšak odporučil by som určite aj mnohé iné krajiny z tejto cesty.
Stop, indické vlaky, autobusy, pešo, loď, zdieľané taxíky a samozrejme aj na prvý pohľad nefunkčné africké mašiny. Couchsurfing, stanovanie v divočine a hotely za babku. Púšte striedali džungle, nekonečné roviny striedali najvyššie pohoria, neznesiteľné horúčavy striedali aj mrazy a sucha zasa dažde. Rozmanitosť. Tá bola mimoriadne dôležitá pri plánovaní cesty.
Najlepší zážitok?
Nezabudnuteľných zážitkov bolo mnoho, a to v každej krajine. Každú chvíľu si zaspomínam na niečo iné. Silným zážitkom určite bolo nocovanie v africkom slume, rušné afganské trhy, sledovanie rituálneho spopolňovania mŕtvol v indickom Varanasi alebo rozprávkový treking v bolívijských Andách a komplikovaný výstup na šesťtisícovku Huyana Potosí (6088 m. n. m.).
A do akej miery dokáže podobná cesta ovplyvniť cestovateľa? Samozrejme, do značnej. Človek zistí, ako úžasne dokáže tráviť čas a potom sa už nedokáže zmieriť s tým, že má byť odkázaný na život „do práce – domov, do práce – domov“. Preto začne špekulovať a hľadať možnosti, ako si to v živote zariadiť tak, aby svoju cestovateľskú závislosť nemusel obmedzovať. Samozrejme, nehovoriac o otvorenejšom pohľade na svet.
Mimo iného sa mi potvrdilo, že obavy zo sveta, obavy z neznáma a z exotických krajín sú prehnané. Na mnohých miestach panuje veľká chudoba, hrozné životné podmienky, ale aj mimoriadne nebezpečenstvo. Avšak stretávanie priateľských ľudí po celom svete začnú okamžite resetovať z hlavy obrázky z negatívnych správ, ktoré neustále vzbudzujú dojem, že svet je len plný nebezpečenstva.
To, akým spôsobom a kam presne budú smerovať vaše cestovateľské kroky, treba dobre naplánovať. To robí cestovateľa cestovateľom a cestovanie nezabudnuteľným spoznávaním s nenahraditeľnými zážitkami. Potenciálnym cestovateľom odporúčam pribaliť si do ruksaka vedľa cestovateľského hladu aj inštinkt a rozumný rešpekt s pokorou k svetu. Svet to bezpochyby ocení.
Kniha TOMAS WORLD EXPEDITION
Pozitívne ohlasy od čitateľov mojich blogov ma časom motivovali k tomu, aby som vytvoril prepracovanejšiu verziu blogov v kombinácii s tými najpútavejšími fotkami. Motivovali ma ku knihe Tomas World Expedition.
Cestovateľský príbeh v tejto knihe vás vtiahne do silných exotík. Tak autenticky, až zabudnete, že sedíte doma a čítate knihu. Či už sa do nej pustíte alebo nie, vedzte, že aj o vás je reč a cestujete so mnou. Pridajte sa ku mne, bude to vzrušujúca jazda svetom.
Video so skvelými ľuďmi, ktorých som na ceste stretával a ich pozdrav pre vás v slovenčine.
Viac fotiek z tejto cesty tu
