Záver mojej cesty okolo sveta

Autor: Tomáš Vilček | 27.9.2015 o 10:40 | Karma článku: 12,56 | Prečítané:  7796x

Rovnako, ako bola šialená predstava o tom, že budem celý rok aktívne cestovať po exotikách, aj teraz je šialená predstava, že môj život na cestách zo dňa na deň skončí. Stalo sa. Úspešne som dokončil cestu a vrátil sa domov. 

Po takmer roku sa opäť ocitám doma v Európe. Moje záverečné cestovateľské kroky Európou sa nestihli ani rozbehnúť a už nasledovala niekoľkodňová zastávka v Estepone. Pozvanie na víkend od mladej slovenskej rodinky sa nedalo odmietnuť. Predčasné Vianoce, pohodová atmosféra a priateľskí Slováci. Nielen to symbolizovalo môj slovenský víkend na juhu Španielska. 

Zrelaxovaný vyrážam z Estepony stopom na sever a čaká ma  2 200 km do nemeckého Konstanz. Prvý deň je pomerne neúspešný. Komplikovanými stopmi zdolávam len krátke vzdialenosti. Avšak popri stopovaní opäť stretávam zaujímavých ľudí, zväčša bývalých aktívnych stopárov. Anglická dovolenkárka, rumunský robotník alebo španielsky učiteľ. Všetci s rôznymi príbehmi a zároveň s rovnakým nadšením vyrozprávať sa. Sto kilometrov pred Madridom mi zastavuje španielska babka na kabriolete. Po zastavení sa mi ihneď ospravedlňuje, že v kabriolete nesedí mladá pekná Španielka, ale stará babka. Ak sa ale chcem dostať do Madridu, tak si môžem prisadnúť. Komplikované diaľničné výjazdy a vjazdy mi venujú dve hodiny stopárskeho trápenia sa okolo Madridu. Do hlavného mesta Španielska by som zašiel aspoň na pár hodín, ale kým by som sa z neho zajtra dostal na diaľnicu, bol by opäť večer. Preto v jednom mestečku pri Madride rozkladám v parku na lavičke spacák a po dlhšom čase nocujem opäť pod holým nebom.

Na druhý deň pokračujem v stopovaní s cieľom dostať sa už do Francúzska. Prípadné dosiahnutie Montpellieru by bolo super. Stačí začať dobre a chytiť stopa priamo do Barcelony. Prečo nie. Lenže naivné predstavy začínajú strácať na reálnosti hneď v prvé hodiny. Do Zaragozy sa dostávam troma stopmi a na jej obchvatoch sa motám dve hodiny vrátane policajnej návštevy. Prvé napomenutie a príkaz okamžitého opustenia diaľničných vjazdov. Presun na autobusovú stanicu mi zaberie veľa času a úsilia. S celým domovom na chrbte sa po náročnom teréne vedľa diaľničných zvodidiel presúvam o dva kilometre ďalej. „Tak trošku porušujúc pravidlá“ opäť skúšam šťastie. Inak to nejde. Tentokrát sa mi podarilo stopnúť auto skôr než prišla polícia. S piatimi Barcelončanmi konečne mierim do Katalánska. Po ceste zastavujeme na neskorší obed. Na túto chvíľu som čakal. Od leta 2013, kedy som čašníkoval v Mníchove, som sa tešil, ako sa pôjdem v Španielsku najesť do reštaurácie a rovnako ako oni, nenechám ani cent tippu. Nevyšlo. Pri platení ma predbehol jeden zo Španielov a zatiahol to za nás všetkých. Svet je plný paradoxov. 

Do Barcelony sa dostávam večer o siedmej a do zotmenia mi ostávajú dve hodiny. Snáď sa dnes ešte posuniem bližšie k hraniciam a ak nie, prespím za Barcelonou a ráno budem pokračovať. Na benzínke plnej kamionistov mi zastavuje Čech. Prisadám si a ako inak, po mojej trase ide až do Ostravy. Moje stopovanie cestou do Konstanz síce prakticky končí, ale kvôli únave som aj rád, že už mám odvoz až do Nemecka. Francúzskom som teda prešiel stopom stovky kilometrov, ale nezastavil som sa tam a nestopoval ani raz. A to som sa tešil, že oprášim tie „štyri francúzske slova“, ktoré ma naučilo Pobrežie Slonoviny a Mali. 

Nasleduje teda menšia zastávka v Kostnici, kde sa na jeseň 2013 zrodil nápad podniknúť túto cestu a kde sa začala aj príprava na ňu. Stopovanie Nemeckom prebieha pomerne jednoducho a po stretnutí s bratom a sestrou po roku v Mníchove sa už naozaj blížim k Slovensku. Pri Linzi ma môj stop vyhadzuje na výjazde, odkiaľ nemôžem stopovať. Preto sa rýchlo presúvam na odpočívadlo. Po pár minútach prichádza polícia a dostávam prvú pokutu počas cesty. O tridsať eur ľahší prichádzam do St. Poltenu pozdraviť sesternicu a jedinú spolucestovateľku z juhovýchodnej Ázie. Rezne so šalátom po roku neskutočne chutili. Po tejto návšteve už zdolávam posledné kilometre k mojej rodnej hrude. To najlepšie predsa na koniec. Symbolicky zdvíham ruky nad hlavu, keďže som zvládol nielen stopovanie z Maroka na Slovensko, ale po roku som sa úspešne vrátil späť. Končí život na cestách a začína obávaný prechod do „obvyklého života“. Zatiaľ bez ujmy. Zatiaľ. :)

Naprieč Európou som stopoval prvýkrát, a zrejme aj posledný. Kvôli diaľničným sieťam sú jedinými povolenými miestami odpočívadla alebo benzínky. Z niektorých vychádza auto len veľmi ojedinele. Mimoriadne obmedzený priestor na stopovanie ma v časovom sklze nútil stopovať aj tam, kde by sa nemalo, a to je tiež nepríjemné. Niet nad stopovanie Tureckom alebo Novým Zélandom. :) 

Po roku som sa úspešne vrátil späť na Slovensko a dlhé mesiace aktívneho cestovania skončili. 

Pred cestou chýbal blog oznamujúci moje cestovateľské plány. Chcel som predísť zbytočnej prezentácii cesty, ktorá sa mohla skončiť už pri stopovaní z Košíc do Maďarska. Tak si pokorne dovolím aspoň teraz menšiu sumarizáciu cesty.

Cesta okolo sveta Tomas World Expedition trvala 11 mesiacov a tri dni, čo je oficiálne jeden cestovateľský rok. Od teeeraaaz. :) Súčasťou cesty bolo 30 krajín, avšak aktívne som cestoval v 21 krajinách, zväčša exotiky po celom svete. Cesta pretínala 5 svetadielov, všetky okrem Antarktídy. Súčasťou boli tri oceány. Púšte striedali džungle, nekonečné roviny striedali najvyššie pohoria, neznesiteľné horúčavy striedali aj mrazy a sucha zasa dažde. O rozmanitosti niet pochýb. Aj to bolo mimoriadne dôležité pri jej plánovaní. Počas cesty som precestoval približne 55 000 pozemných kilometrov, a to autom, autobusom, vlakom, pešo, stopom, loďou, zdieľaným taxíkom a samozrejme aj na prvý pohľad nefunkčnými africkými mašinami. Počas cesty som absolvoval 9 letov cez neprechodné územia. Dohromady približne 25 000 nalietaných kilometrov, takže spolu s pozemnými kilometrami má moja cesta okolo sveta za sebou 80 000 kilometrov.

Medzi top krajiny považujem Afganistan, pre silné zážitky z tejto krajiny, Nepál, a to najmä kvôli horám, ktoré milujem, Bolíviu, vďaka unikátnej prírode a Mali, v ktorom som našiel azda najväčšiu exotiku. Tejto prémiovej skupine tesne sekunduje Irán, India, Nový Zéland či Peru. Avšak odporučil by som určite aj mnohé iné krajiny z tejto cesty.

Všetko má svoj koniec, ako aj cesta Tomas World Expedition. Aj po pár dňoch po ukončení cesty hlava ešte prakticky stále cestovala a zastávku doma vnímala len ako jednu z mnohých počas cesty.

Pred cestou som si pomyslel, že by bolo fajn, ak by moja cesta zaujala aspoň tisícku fanúšikov na facebooku. Na konci ma násobne viac. Poteší to. Poteší, pretože viem, že záujem o cestovanie a spoznávanie sveta je vysoký. Ak sa mojej ceste miestami podarilo ukázať neukázané, nepoznané alebo pripomenúť krásy mnohých exotík po celom svete, vnímam to ako jeden z jej mnohých pozitívnych dopadov.

A čo najviac ovplyvnilo tvár tejto cesty? Jednoznačne couchsurfing a paradoxne aj nízky rozpočet, ktorý ma prinútil cestovať menej pohodlne, vďaka čomu sa mi podarilo preniknúť hlbšie do krajín, do bežného života a autentickejšie spoznávať svet. Som presvedčený, a to žiadne špekulácie nie sú potrebné, že bez couchsurfingu by cesta Tomas World Expedition nebola cestou Tomas World Expedition. Stretávanie miestnych rodín, spoznávanie krajín pomocou domácich posunulo moje cestovanie na úplne iný level. Couchsurfing je jeden z najdokonalejších projektov, s akými som sa kedy stretol. Začiatočníkov síce priťahuje najmä kvôli ubytovaniu zadarmo, ale po čase jasne vysvetlí, že to nie je len o tom a že ponúka omnoho viac. Momentálne si totiž neviem predstaviť, že by som šiel napríklad späť do Sydney, Ria, Kuala Lumpur, New Delhi alebo Abidjanu a musel by som riešiť ubytovanie a program. A to z ďaleka nie je všetko. Objavovať neznáme kúty sveta ponúkajú neobmedzené možnosti couchsurfingu aj naďalej.

Veľmi zaujímavým a pútavým spôsobom som obkrúžil zemeguľu. Potvrdilo sa mi, že obavy zo sveta, obavy z neznáma a z exotických krajín sú prehnané. Na mnohých miestach panuje veľká chudoba, hrozné životné podmienky, ale aj mimoriadne nebezpečenstvo. Avšak stretávanie priateľských ľudí po celom svete začne okamžite resetovať z hlavy obrázky z negatívnych správ, ktoré neustále vzbudzujú dojem, že svet je len plný nebezpečenstva. To, akým spôsobom a kam presne budú smerovať vaše cestovateľské kroky, treba dobre naplánovať. To robí cestovateľa cestovateľom a cestovanie nezabudnuteľným spoznávaním s nenahraditeľnými zážitkami. Potenciálnym cestovateľom odporúčam pribaliť si do ruksaka vedľa cestovateľského hladu aj inštinkt a rozumný rešpekt s pokorou k svetu. Svet to bezpochyby ocení.

Vďaka za pozitívne ohlasy na moje blogy, albumy a prezentáciu cesty prostredníctvom vždy aktuálnych príspevkov na mojej stránke. Tieto reakcie veľmi potešili a motivovali k tomu, aby som všetko najdôležitejšie zhrnul do jedného diela. Verím, že plánovaná kniha Tomas World Expedition bude najideálnejším vyvrcholením Tomas World Expedition a nezabudnuteľnou pamiatkou na moju cestu okolo sveta.

Albumy fotiek z môjho cestovania tu

Viac info o mojej ceste okolo sveta tu

Reportáž o ceste Tomas World Expedition tu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?