Vitajte v Austrálii

Autor: Tomáš Vilček | 11.2.2015 o 0:00 | (upravené 11.2.2015 o 0:24) Karma článku: 11,44 | Prečítané:  13508x

Plánujete navštíviť Austráliu? Pripravte sa na náročný výber z toho množstva atrakcií, ktoré táto krajina ponúka. Pri nízkom rozpočte sa taktiež pripravte na náročné cestovanie. Austrália rozhodne patrí medzi najdrahšie krajiny sveta. Napriek tomu sa v tejto krajine dá cestovať aj lacno. Za mesiac a pol som s výrazne obmedzeným rozpočtom precestoval zopár jej štátov a v blogu by som sa s vami rád podelil o moje zážitky.

Šesťtýždňová austrálska kapitola mojej cesty okolo sveta nezačína najpríjemnejšie. Po prílete do Darwinu, hlavného mesta Severného teritória, ma okamžite berú na imigračné oddelenie. Tam ma vyše hodiny vypočúvajú a musím odpovedať na sériu otázok. Striktnú imigračnú politiku Austrálie tak pociťujem aj na vlastnej koži. Vzhľadom na to, že cestujem veľmi šetrne, nie som schopný preukázať sa postačujúcim finančným krytím pre cestovanie v Austrálii. Ukazujem im preto aspoň moju fb stránku, albumy krajín a presviedčam ich o tom, že v Austrálii plánujem len cestovať a následne odídem. Nakoniec pomáha telefonát na Slovensko mojej tete, ktorá ich ubezpečuje o mojich záujmoch a plánoch v tejto krajine. Nakoniec mi umožňujú vstup do krajiny a Veronike ďakujem za pomoc. ;)

Hneď v prvé sekundy ma zaujala špecifická vôňa tejto krajiny. Spolu s francúzskou cestovateľkou nás v Darwine hostí austrálsky vojak Jacob a počúvanie príbehov z výcvikov a misií spestruje naše hosťovanie. V prvý večer nám Jacob ugriloval austrálske steaky a priznávam, že chutili neskutočne. Mňam! Potom, čo počúva, akým štýlom žijeme na cestách už dlhé mesiace, len dodáva, že na misiách tiež veľa cestuje, spí v stane a nosí veľký ruksák. Takže je vlastne tiež backpacker, akurát so zbraňou v ruke, vtipne konštatuje. :) Pred tým, ako každý vyrazí svojou cestou cez austrálsku divočinu, púšťame si film Wolf Creek, aby sme sa poriadne naladili. :)

Iste dobre viete, že Austrália je veľmi rozľahlá krajina. Avšak až pri samotnom cestovaní nekonečnými vzdialenosťami zisťujem, aká skutočne obrovská krajina to je. Jej stred križuje legendárna Stuart Highway, po ktorej hodiny jazdíte stále rovno. Sem tam prejde okolo nejaké auto alebo miestne kamióny road trainy. Tie za sebou ťahajú aj tri, štyri návesy, a tak ich celková dĺžka presahuje aj 30 metrov. Mimochodom, šoféri častokrát počúvajú popri niekoľkodňovom prechode cez outback rozprávané knihy alebo pozerajú filmy. Postupne tak zdolávajú nekonečne dlhé roviny a za nimi ich čakajú ďalšie a ďalšie nekončiace roviny Stuart Highway. Raz som stopol jedného Austrálčana, ktorý šiel z Darwinu do Canberry. Túto 4 000 km dlhú vzdialenosť plánoval zdolať za tri dni.

Pri večernom cestovaní ma zaujali všadeprítomné kengury, ktoré si neustále poskakovali cez cestu. Cestu touto vyľudnenou oblasťou mimo iného zdobí aj jasná obloha alebo to obyčajné "nič", ktoré zaberá väčšinu austrálskeho vnútrozemia. 

Aj kvôli trojhodinovému poteniu pri večernom zaspávaní v stane mávam pocit, že ide o fyzicky najnáročnejšiu časť cesty. Na druhej strane občasné spoznávanie hraníc ľudského tela nie je na škodu. Aspoň na vlastnej koži zažívam, v akých podmienkach tu žili po tisícročia pôvodní obyvatelia Aboriginci. Rešpekt! V súčasnosti môžeme jedným ťahom zapnúť klimu alebo fén, takže tento luxus si fakt treba vážiť.

Aboriginci, pôvodní obyvatelia Austrálie, tvoria osobitnú kapitolu tejto krajiny. Príchod civilizácie na austrálske územie úplne zruinoval ich životný štýl. Niekedy aktívni lovci sa mohli pýšiť bohatou kultúrou. Teraz sú z nich väčšinou len opité alkoholické trosky, ktoré sa váľajú po parkoch, a to najmä v Darwine, Katherine a Alice Springs. Bolo mi ich ľúto, pretože bolo jasné, že majú obrovský problém začleniť sa do modernej spoločnosti. Samozrejme nie všetci sú na tom tak zlé. Pri stopovaní ma zviezli aj pracujúci Aboriginci. V jednom prípade mi otec rodiny v kufri špinavého auta ukazuje zviazaného leguána. Má ho pripraveného na dnešnú večeru a vraj chutí ako kura. Pri Aborigincoch mám byť opatrnejší, upozorňovali ma miestni, preto pozvanie na večeru radšej slušne odmietam.

V Red Centre navštevujem topatrakciu celej Austrálie - posvätnú horu Aborigincov Uluru. Pohľad na tento "červený šúter" je kvôli zaujímavým odtieňom červenej farby pochopiteľne veľmi špecifický. To sa vo svete často nevidí. Svojou úchvatnou veľkosťou jednoznačne vládne centru Austrálie a priťahuje čoraz viac turistov. Neďaleko sa nachádza magická Kata Tjuta, ktorá mňa osobne oslovila trošku viac. Bolo to asi tým skvelým trekom pomedzi obrovské červené skalnaté hory. Tie panoramatické pohľady sa vám vryjú do pamäte. Trojicu populárnych atrakcií v tejto oblasti doplňuje Kings Canyon. Je zaujímavý, ale pokiaľ predtým navštívite Grand Canyon v USA, tak vám bude austrálskeho Kings Canyon trošku ľúto.

Z červeného centra smerujem už rovno do Adelaide. Pri stopovaní si vytváram osobné rekordy. Jediným stopom prekonávam 1 330 km, a to z Erdlundy až do Adelaide. Ak rátam ešte 300 km z Kata Tjuty do Erdlundy, tak behom jedného dňa som prestopoval vyše 1 600 km. Celkovo som v Austrálii stopom precestoval približne 8 000 km.

Po náročnom prechode austrálskou divočinou cez víkend relaxujem u rodiny v Adelaide. Hojdanie na sieťke, behanie na pláži, kúpanie sa v oceáne či rodinné grilovanie na záhrade. To všetko prinieslo pohodlnú zmenu po bláznivej divočine. Z Adelaide pokračujem do Viktórie, jedného zo siedmych štátov Austrálie. Stopom stretávam kopec zaujímavých ľudí, vďaka ktorým sa dozvedám stále viac a viac o tom, čím sa vyznačuje dané okolie. Jedni ma pozývajú na obed, iní na známu lokálnu zmrzlinu Timboon alebo len tak mi dávajú zaujímavé odporúčania, ktoré miesta na svojej ceste Austráliou nesmiem vynechať. Aj vďaka týmto spontánnym chvíľam mi na Ozíkov (Aussie - hovorovo Austrálčan) ostávajú dobré spomienky. 

Cestou z Adelaide sa zastavujem pri útesoch v Loch Ard Gorge a pri dvanástich apoštoloch, ktoré predstavujú skalnaté výbežky v oceáne. Spolu s dravými oceánskymi vlnami vytvárajú famózne prírodné dielo. Kempujem na terase nad nimi a celú noc počúvam, ako sto metrov podo mnou oceán trieska svojimi vlnami na skalnaté útesy. Nezabudnuteľný zážitok. Na druhý deň mierim cez panoramatickú Great Ocean Road do mesta Castlemaine, kde som pozvaný na Vianoce od miestnej rodiny.

Na Vianoce v Austrálii som sa tešil a do poslednej chvíle som netušil, kde presne ich strávim. Pozvanie od rodiny cez couchsurfing som s radosťou prijal. Austrálske vianočné tradície sa od tých slovenských výrazne líšia. V prvom rade sme o ôsmej večer na Štedrý deň ešte len rezali listnatý konár, aby sme z neho následne vytvorili vianočný stromček. :) Hovorím o mojich zážitkoch, negeneralizujem tieto tradície automaticky na celú Austráliu. Po večeri, ktorú predstavovali grilované fašírky, párky, steaky, toast a pivo, sme sa odviezli do mesta Bendigo. Tam mi moja hostiteľská rodina ukázala populárnu výzdobu miestnych domov a ulíc. Austrálčania vyjdú von a pred bohatou výzdobou ich domov spievajú, rozdávajú bonbóny a dookola želajú Merry Christmaaas. Najdôležitejšie sviatočné stolovanie prišlo až na druhý deň počas obeda, pred ktorým sme rozbaľovali darčeky. To sprevádzalo taktiež niekoľko tradícií, ako napríklad trhanie saloniek a čítanie odkazov v nich.

Vianočne naladený pokračujem z Castlemaine smerom do národného parku Kosciuszko. V ňom sa nachádza najlukratívnejšie lyžiarske stredisko v Austrálii. Kvôli jeho predraženým cenám mnohí Austrálčania cestujú za horami radšej na Nový Zéland, pretože ich to aj napriek letom stále vyjde lacnejšie. Po večernom príchode do strediska kempujem na svahu a popri večeraní pozorujem osvetlené rekreačné stredisko pod svahom. Na druhý deň pri výstupe na Mount Kosziuscko stretávam prvého hada na mojej ceste naprieč Austráliou. Takmer všetky hady sú tu síce prudko jedovaté, našťastie ale aj veľmi plaché a obalený zimomriavkami už len vydesene sledujem ako mizne v tráve. Najvyššia hora Austrálie ma víta v bláznivom počasí. Doobeda šialený vietor, hmla a zima, o pár hodín neskôr sa už v doline potím v horúčave. Aj o tom je nevyspytateľná Austrália. 

Pomaly sa končí rok 2014, ktorý mi vyšiel podľa predstáv, najmä čo sa týka úspešného ukončenia vysokej školy, ale aj úspešne zvládnutých prvých mesiacov mojej cesty okolo sveta. Na ceste do Sydney sa zastavujem na obhliadku austrálskeho parlamentu v Canberre, hlavnom meste Austrálie. Deň pred Silvestrom konečne prichádzam do Sydney. Jeho multikulturalizmus sa plne prejavil aj v byte v centre mesta, kde ma hostil Taiwančan Daniel. Spolu s ním tam bývali Číňania, Japonka, Švéd, Indonézanka a Kórejčanky. Všetci deviati v dvojizbovom byte. Aspoň nebola nuda.

Svetovo známy novoročný ohňostroj v Sydney sme si pozreli zo strechy hotela v centre mesta, v ktorom pracovala Indonézanka. Toto úžasné ohňostrojové predstavenie doplnené skvelou pulzujúcou atmosférou mesta, si budem ešte dlho pamätať. V Sydney som sa zdržal pomerne dlho, relaxoval som po bláznivom decembri, stretával sa so známymi z Mníchova alebo vychutnával miestne pláže. A toto mesto teda rozhodne disponuje veľkou ponukou atraktívnych piesočnatých pláži. Medzi tie naj radím Bondi Beach alebo Coogee Beach. Všade to žije, každý deň sú pláže zaplnené a mimo ostatných aktivít sú veľmi populárne aj pre surférov. Len pozor na žraloky!

Zo Sydney sa presúvam do národného parku Blue Mountains, v ktorom nevynechávam známe Three Sisters. Následne pokračujem späť na juh do Viktórie. Po ceste navštevujem historicky známe zlatokopecké mestečko Ballarat a Tower Hill, kráter sopky. Toto miesto je špecifické tým, že sa v kráteri nachádza ďalší kráter a je domovom mnohých austrálskych zvierat. Bez problémov tu natrafíte na kengury, koaly alebo emu.

Mojou poslednou zastávkou v Austrálii je metropola Melbourne. Podľa rôznych rebríčkov v súčasnosti najlepšie mesto na život. V tom čase sa v Melbourne koná jeden zo štyroch tenisových grandslamov, a to Australian Open. V prvé dva dni preto mierim na toto podujatie a v Melbourne parku sa nestíham čudovať nad množstvom zápasov, ktoré sa hrajú všade naokolo. Jednoducho všade tenis a výber je skutočne bohatý. Hantuchovú strieda Cibulková, Berdych, Radwanská a Kvitová.

Austrália je krajina, v ktorej som na mojej ceste okolo sveta pobudol najdlhší čas. Aj preto som mal možnosť spoznať viaceré stránky, ktoré ponúka. Divoká príroda, nádherné národné parky, moderné mesta, oceánske pláže. Túto krajinu sa oplatí navštíviť. Austrália patrí svojou rozlohou medzi najväčšie krajiny sveta, a preto sa nedalo navštíviť všetky jej svetovo známe miesta. Jednoznačne ma lákala ešte aj návšteva Tasmánie alebo Veľkého korálového útesu, ale keďže mám na moju cestu okolo sveta "len" jeden rok, tak som to už nestíhal.

Tak komplikovane, ako som začal austrálsky výlet na letisku v Darwine, podobne komplikovane ho aj zakončujem na letisku v Melbourne. Kvôli chýbajúcej letenke z Nového Zélandu mi nie je umožnený vstup do lietadla smerujúceho na Nový Zéland, a tak zostávam dva dni na letisku a riešim letenky. Našťastie po dvoch dňoch konečne letím na Nový Zéland. Opúšťam teda Austráliu, krajinu, ktorá kvôli vysokým cenám pre mnohých ostáva len nesplneným cestovateľským snom. Stanovaním a stopovaním sa mi však podarilo ušetriť tisíce dolárov, takže kto naozaj chce cestovať v Austrálii a je ochotný vzdať sa popri tom časti pohodlia, hor sa k protinožcom. 

Nasledujúci blog bude venovaný môjmu objavovaniu prírodných diel Nového Zélandu. Popíšem rôznorodosť a unikátnosť miestnej prírody. Mimo toho sa ešte dozviete, aké komplikácie ma sprevádzali pri stanovaní na Novom Zélande.

Viac fotiek z cestovania v Austrálii tu

Moju cestu okolo sveta môžete sledovať tu

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?