Nezabudnuteľné spoznávanie Kambodže

Autor: Tomáš Vilček | 21.12.2014 o 15:00 | Karma článku: 11,41 | Prečítané:  6994x

O Kambodži asi mnohí z vás veľa toho nevedia. Pred cestou do tejto krajiny som na tom bol podobne. Názov tejto krajiny mi ležal v ušiach už dlhé roky, a tak obyčajná cestovateľská zvedavosť ma nakoniec prinútila navštíviť aj túto krajinu. Plávajúce domy, stredoveké mesto v strede džungle a krutá minulosť vo vás zanechajú ojedinelé zážitky.

Prekračovanie thajsko-kambodžskej hranice bolo veľmi špecifické, pretože bez potrebných rád prídete kľudne aj o desiatky dolárov. Vlakom prichádzame z Bangkoku do thajskej Aranyaprathet. Veľa turistov smeruje do miestnych turistických kancelárií, pretože si myslia, že si potrebné víza môžu vybaviť len tu. Spolu so sesternicou Jankou sme sa nenechali zmiasť informačnými tabuľami pred týmito kanceláriami a pokračovali sme v ceste až na hranicu, na ktorej je vybavenie víz oveľa lacnejšie. Hranica je od thajského mesta Aranyaprathet vzdialená ešte pár kilometrov. Všetky predražené ponuky taxikárov hneď odmietam a na hranicu sa radšej vezieme miestnou dodávkou. Po prekročení hranice prichádza vlna otravných Kambodžanov, ponúkajúcich predražené taxíky, autobusy či miestne hotely. Nakoniec zjednávam miesta v zdieľanom taxíku za štyri doláre na osobu až do Battambangu a počas cesty prvými pohľadmi objavujeme kambodžský svet. Po príchode do mesta Battambang berieme veľkú izbu v hoteli Royal, ktorý každému odporúčam. Je v dobrej polohe a je cenovo veľmi výhodný.

Na ďalší deň si požičiavame motorku a jazdíme s ňou po miestnych atrakciách. Medzi ne rozhodne patrí Banan Temple alebo Killing Caves, vraždiace jaskyne, do ktorých zhadzovali telá nepohodlných Kambodžanov počas krvavého besnenia režimu Červených Khmérov. Battambang síce patrí medzi turisticky vyhľadávané miesta, ale pravdupovediac, najviac ma v okolí tohto mesta zaujala práve jazda na motorke miestnymi dedinkami v džungli, ktorým by som nabudúce aj na úkor miestnych atrakcií venoval viac času. Navyše požičanie motorky stojí päť dolárov na pol dňa, čo je spolu s ďalšími piatimi dolármi za benzín určite lacnejšia a dobrodružnejšia varianta ako tuk-tuk. To, či sú ľudia spokojní so svojím jednoduchým životom v džungli, by bolo na dlhú diskusiu. Keď ale popri potulkách stretnete miestne deti, tak budete vidieť len úsmevy od ucha k uchu a ich radosť zaplaví celé okolie.

V Kambodži nás ako prvé upútali samozrejme klasické chatrče postavené na nožkách. Kvôli záplavám počas období dažďov sa týmto štýlom stavajú aj dnešné moderné domy. Betónové stĺpy ponorené vo vode boli teda najfrekventovanejším objektom počas prvých hodín pozorovania kambodžského okolia. V Kambodži ma mimoriadne zaujal aj vysoký počet lexusov v mestách. Táto krajina má zrejme najväčšiu koncentráciu lexusov na počet obyvateľov. :) Miestni turistickí baróni a úradníci si zrejme žijú veľmi nadštandardne, čomu nasvedčuje aj množstvo luxusných víl. Kambodža bola vždy krajina veľkých kontrastov a inak tomu nie je ani teraz. Chudobné chatrče striedajú luxusné vily, jednoduchý vidiecky život strieda moderný život v mestách, vedľa výškových budov v Phnom Penhe pulzuje život na tradičných trhoch s mäsom, ovocím, rybami či suvenírmi. Aj napriek tomu, že mäso tam držia v otrasných podmienkach a mne osobne niektoré ryby neskutočne smrdeli, tak tomuto obchodu sa evidentne darí. Naopak, tie tony ananásov ma rozhodne zaujali viac.

Autobusom sa dostávame z Battambangu do hlavného mesta Phnom Penh. Príde vám nemožné, aby rieka niekedy tiekla opačným smerom? Tak rieka Tonle Sap vás vyvedie z omylu. V období dažďov voda z tejto rieky a rieky Mekong zaplní inak vyschnuté prítoky. Tie sa dajú do pohybu a ich vody sa vlievajú späť do týchto riek a menia tok rieky Tonle Sap. Mimochodom, Phnom Penh je dnes už pomerne moderné mesto a také množstvo moderných budov som skutočne nečakal. Naopak, autobusová stanica je zasa jedna veľká zaprášená lúka, a to priamo vedľa moderných sklenených budov. Každopádne, obrovské trhy v Russian Market jasne naznačujú, že sa nachádzam v metropole. Túto metropolu nemôžete opustiť bez návštevy kráľovského paláca, ktorý obklopujú upravené parky popri rieke. Ulice Phnom Penhu ovládne každý večer gastronómia a vyvára sa na každom kroku. Kedysi väčšina zásob smerovala do Číny, kvôli čomu hladomor masovo ničil kambodžské obyvateľstvo.

Asi najsilnejším zážitkom bola návšteva múzea S-21 Tuol Sleng, bývalej väznice a mučiarne kambodžskej inteligencie. Toto miesto je doslovne stelesneným symbolom kambodžskej genocídy. Šialený režim Pol Pota vyvraždil v rokoch 1975-1979 tretinu národa. Tento diktátor bol ojedinelým preto, že hromadne vyvražďoval práve vlastný národ, čo ho zaradzuje k najkrutejším diktátorom histórie. Stal na čele Červených Khmérov, kambodžskej odrody komunistov a po prebraní moci začal automaticky odstraňovať nepohodlnú inteligenciu. Takže kto nosil okuliare, ovládal cudzí jazyk, mal vzdelanie, tak smeroval do pekla nekonečného mučenia v tejto väznici. Rezanie brucha, vytrhávanie nechtov, katastrofálne podmienky bez základnej obživy, topenie, bitie železnými palicami, a tak ďalej. To všetko tu bolo na dennom poriadku a týmto mučením museli väzni vyzradiť aj mená ďalších rodinných príslušníkov. Tento utopistický režim bol porazený vpádom Vietnamcov, ktorí vo väznici zachránili už len pár detí. Mimo nich tam našli už len hrôzostrašné stopy po týchto zverstvách. Cítite sa pri čítaní týchto viet strašne? Ešte zúfalejšie boli moje pohľady priamo na zachované cely, nástroje používané pri mučení a pri pohľade na desiatky fotiek obetí, ktoré vietnamskí vojaci našli na mieste v otrasnom stave. Zarážajúce je, že sa to odohrávalo nie v časoch temného stredoveku, ale len pred štyridsiatimi rokmi.

Z Phnom Penhu sa dostávame do turizmom pohlteného Siem Reapu. O štvrtej ráno si v centre na terase jednej z reštaurácii nachádzam pohodlné miesto na niekoľkohodinového "šlofíka". Pri zaspávaní sledujem pár potulujúcich sa bezdomovcov a pri ľutovaní ich ťažkej životnej situácie si uvedomujem, že som momentálne rovnakým bezdomovcom na plný úväzok, ako oni. :) Rozdiel je akurát v tom, že potom čo sa prebudím, tak si môžem dopriať kvalitné raňajky, oni zrejme nie. Aj o tom je moja bláznivá cesta okolo sveta a moje všestranné spoznávanie života v daných krajinách. Niekedy bol Siem Reap malou dedinkou, teraz je to snáď najturistickejšie mesto, a to práve kvôli svojej blízkej polohe k Angkoru, čím si vyslúžil pomenovanie "brána do Angkoru". Neuveriteľné, aké divy dokázal spraviť Angkor s malou kambodžskou dedinkou a koľko hotelov, reštaurácii a obchodov dokázal vybudovať rýchlo sa rozrastajúci turizmus v meste. Turizmus mení rýchlym tempom celú krajinu a Siem Reap je najjasnejším príkladom. Zmena mesta stále pokračuje a som zvedavý, ako to tam bude vyzerať o tridsať rokov. 

To najlepšie sa necháva na koniec, a preto sme navštívili top atrakciu celej Kambodže až v posledný deň. Angkor je vzdialený približne osem kilometrov od Siem Reapu. Požičiavame si teda bicykle a celý deň jazdíme týmto stredovekým zachovalým mestečkom a obdivujeme jeho chrámy. Prehliadku tohto mestečka v džungli práve na bicykli odporúčam každému. Tuk-tuky síce nie sú až tak drahé, ale jazdou na bicykli v miestnej džungli som si kvalitne prevetral hlavu a navyše požičanie bicykla na deň stálo jeden dolár. Popri tých cenách za miestne taxíky to bola rozhodne najlepšia investícia v Kambodži. Teda samozrejme vedľa tej miliardovej investícii do nehnuteľnosti v džungli. :) 

Na dvadsať dolárovom vstupe do Angkoru a väčšine miestnych hotelov vraj luxusne zarábajú práve Vietnamci, ale čo je na tom pravdy, to presne neviem. Angkor Wat je skutočným symbolom kambodžskej hrdosti a jeho prehliadka patrí medzi nezabudnuteľné okamihy. V strede kambodžskej džungle sa popri ceste týčia kamenné sochy a skalnaté brány s motívami ľudských tvári. Dominantou miestnej džungle sú samozrejme už spomínané stredoveké chrámy, ktoré predstavujú cenné kultúrne dedičstvo a pritiahli už nejedného režiséra. Ako malý chalan som zbožňoval lezenie po stromoch, takže rovnako ako Angelina Jolie vo filme Tomb Rider, aj ja som si s chuťou zalietal na miestnych lianach. Mojej pozornosti neušli ani mohutné korene stromov, ktoré po stáročia obrastajú základy chrámov a tým ich postupne demolujú. Mimo toho všetkého vás pri návšteve tohto magického miesta zaujme aj plávajúci les, v ktorom sú rozliate vody z miestnych riek po období dažďov. 

Kambodža samozrejme ponúka aj veľa krásnych pláži na svojom panenskom pobreží, ako napríklad v známom Sihanoukville. Relaxovanie na pláži je ale naplánované na thajských ostrovoch, takže sa zo Siem Reapu vraciame späť do Thajska. Táto týždenná odbočka v Kambodži rozhodne stála za to. Je možné, že pre mnohých bude Kambodža trošku nudná. Pri cestovaní je pre mňa najhodnotnejšie práve objavovanie bežného života v daných krajinách a Kambodža ho má veľmi špecifický. Strata celej generácie intelektuálov výrazne zmenila jej tvár a aj preto patrí život v krajine medzi najchudobnejší v tomto ázijskom regióne. Ponorenie sa do čiernej histórie tejto krajiny vo mne zanechalo zmiešané pocity a jej návšteva určite obohatila môj cestovateľský rozhľad.

V ďalšom vianočnom pokračovaní cyklu blogov z mojej cesty sa budeme presúvať krížom cez Malajziu až do Singapuru, kde som ukončil štvormesačné potulovanie sa Áziou. Prejdeme sa po čajových plantážach,  modernej metropole Kuala Lumpur a dozviete sa, čím je táto krajina výnimočná.

Viac fotiek z cestovania v Kambodži tu

Moju cestu okolo sveta môžete sledovať tu

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?